- Klubové výstavy KTD
- 2009 KV Mojmírovce
2009 KV Mojmírovce
Klubová výstava poriadaná Klubom tibetskej dogy SPZ/SKJ/FCI
Klubová výstava - 22.3.2009 Mojmírovce
Dňa 22.3.2009 sa konala 1. klubová výstava Klubu tibetskej dogy SPZ/SKJ/FCI v Mojmírovciach. Posuzovala pani MVDr. Gabriela Ridarčíková. Celkovo se výstavy zúčastnilo 30 tibeťákov a každý si domov odniesol niečo na pamiatku - každý psík dostal medailu a vodítko, víťazovia tried dostali naviac poháre a granule, každé šteniatko plyšovú hračku.
Prišiel nám list od jednoho tibeťáka, ktorý okomentoval túto výstavu:
Naša prvá samostatná klubová výstava.
Haf, haf... poviem Vám, potešil som sa hneď dvakrát. A poviem aj prečo. Toto bola úplne prvá samostatná výstava nášho nového Klubu tibetskej dogy a ešte mi aj zostala moja bohatá zimná srsť. Paráda, no nie? Síce už nie na dlho, lebo čoskoro si vymením zimný kožuch za letný variant. Viete, v zime som viac šik, v lete som síce tiež fešák, ale vtedy sa cítim tak akosi čudne bez mojej bohatej podsady. No teraz som bol spokojný. Zima sa na moje šťastie nie a nie odporúčať, a tak som sa v plnej paráde dostavil 22. marca do areálu kaštieľa v Mojmírovciach pri Nitre. Dokonca ani nepršalo, nefúkalo, sem tam sa aj slniečko ukázalo. Pekné miesto. Zišlo sa nás vyše tridsať a prišli aj drobci.
Tí odhodili svoju hrdosť hneď za vstupom a vrhali sa na seba s neskrývanou radosťou niekoľkomesačných šteniatok. Však aj ja som sa potešil starým kamarátom, aj mnohí noví prišli. Samozrejme, že som si najprv musel obzrieť terén, aby som vedel, odkiaľ pokiaľ sa mám sústrediť na dozor. No nešlo to celkom dobre, pretože sa všetci navôkol motali, hladkali ma (nechal som sa, to je jasné, aby mi nepovedali, že som nespoločenský), škrabkali, obdivovali, no skrátka vyrušovali. Tak som si povedal, nech si to tu teda strážia oni, ja sa budem venovať výhradne kamarátom.
Predstavte si, tí malí drobci sa odvážili aj do kruhu! A že sa niesli. Vôbec neviem, od koho odkukali výstavný postoj, ešte že tie ich chvostíky im poletovali kade sa im chcelo a sem tam sa im aj labky pomotali. Ale boli pekní, omladina naša a dostali aj plyšákov, moju obľúbenú hračku na krátke chvíle. Tých som im závidel. Môcť si tak stisnúť jemnú plyšovú kačičku... No aj ja som sa dočkal. Však niečo vydržím, aby sa mi ušlo vrecko s granulami, okolo ktorého som v kruhu musel bez povšimnutia prejsť, a to dokonca niekoľkokrát, ba aj pobehnúť. Och, tie nervy!
Už ale viem, že vtedy sa stačí tváriť, že niet väčšieho potešenia ako vypnúť hruď a hrdo niesť svoj chvost. Pani posudzovateľka MVDr. Ridarčíková bola veľmi milá, obzerala si ma pozorne, hneď som sa vystrel. Oplatilo sa. Dostali sme medaile, podaktorí aj poháre (ja mám ale rád svoju veľmisku, viete, takú, do ktorej môžete poriadne načrieť, naši si vždy myslia, že sa prečerpáva nádrž, keď pijem, ha,ha, haf...), no, najlepšie boli tie vrecká s granulami od sponzorov, mňam. Kožené vodítko sa tiež zíde, keď sa nikto nepozerá, to je slasť, si tak trošku požuť, u mňa je v poradí hneď za údeným uchom.
Takže, aby som nezdržiaval, veľmi sa mi páčilo, myslím, že aj všetkým ostatným. Jeden malý odvážlivec sa ma pýtal, či prídem aj nabudúce, jasné, že som sľúbil. Však sa rád znova stretnem, pohovorím o strážnej taktike s kolegami a niečo možno zase vyhrám.
Ešte by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali vo svojom voľnom čase na úspešnej realizácii a priebehu prvej klubovej výstavy a všetkým sponzorom, ktorí prispeli svojimi darmi:
Martine Hudcovicovej, Lenke Adámkovej a jejmu otcovi Janovi Adámkovi, manželom Hodovým, manželom Jamborovým, Štefanovi Kóňovi, firme Stamax Senica, s.r.o., firme Plaček Premium, s.r.o., firme Toreko.
Váš tibeťák
